Vesmír nie je o vine a treste....

Hľadám vhodné slová pre myšlienku, ktorú chcem zaznamenať. Nie náhodou som sa rozhodol pre túto tému práve teraz, kedy veľa ľudí cíti a prežíva zmeny, ku ktorým dochádza a bude dochádzať na všetkých úrovniach nášho vesmíru. Niekto tomu hovorí vzostup, ďalší koniec vekov, a potom existujú aj tí, čo vo všetkom tom dianí vidia Armagedon. Myslím si však, že nie sme, až na výnimky, tak strašní, aby náš svet nemohol nájsť cestu k harmónii a porozumenie.

Niekedy sa naše konanie dostáva do konfliktu s povahou okolitej reality, nie ale vždy preto, že by tu bol zlý úmysel. Väčšinou je dôvodom iba to, že dosť dobre nechápeme, ako a prečo vznikajú priaznivé, alebo nepriaznivé okolnosti. 

Po dlhé tisícročia sa učenci vo všetkých sférach ľudského života snažia nájsť kľúč k šťastnému životu. Princíp, vďaka ktorému by bolo možné získať kontrolu nad okolnosťami, ktoré nás sprevádzajú pri akomkoľvek konaní, a vďaka ktorým sa potom považujeme za úspešných, alebo naopak.Vznikalo poznanie, ktoré tí, ktorí k nemu dospeli, považovali za tajné a venovali značné úsilie tomu, aby zostalo ostatným skryté. Koniec epochy so sebou prirodzene prináša odhalenie vďaka tomu, že vedomie čoraz viac preniká k hlbším alebo vzdialenejšom vrstvám pamäti a tým aj samotnému konceptu ľudskej existencie.

Začíname teda vnímať a chápať dôvody, ktoré sú príčinou nášho zostupu a spolu s tým aj význam skúseností, potrebných preto, aby sa človek mohol vydať opačným smerom. Vzťah zámeru a okolností je dobre známy z najrôznejších výskumov, napríklad v oblasti reklamy, pretože akt, teda reklama, musí byť vytváraný tak, aby okolnosti jej pôsobenia, čo sú ľudia, či už vedome alebo nevedome, podľahli pokušeniu, ktoré ponúka.

Len málokedy si uvedomujeme, že by človek mohol podobný výskum celkom ľahko aplikovať na svoj ​​vlastný život a získať tým pozitívne prijatie svojich zámerov. Lenže tento výskum nie je ničím objavným. Ak by sme sa pustili hlbšie do minulosti, potom zistíme, že podobnú stratégiu využívajú náboženstvo, rovnako tak ako napríklad mágia, okultné vedy a mnohé ďalšie ľudské aktivity.

Otázka, ktorá zostane, je, čo za tým všetkým vlastne väzí? Pretože obsahom tohto článku nie je reklama, ale následky nášho konania vo vzťahu k realite. Museli by sme sa vydať naozaj ďaleko do minulosti, až k okamihu, keď človek porušil to, čo sa dá jednoducho nazvať Božským princípom.  

Popis pre účel tejto úvahy bude naozaj jednoduchý, za čo sa ospravedlňujem, ale v niekoľkých odsekoch naozaj nie je možné zaznamenať všetko. Tento princíp vychádza z troch základných aktivít, vedúcich k prejaveniu. Prvý je ľahostajnosť, druhý je akt konštruktívnej a tretím je akt deštruktívne. Všetky tieto tri stavy musia byť v dokonalej rovnováhe a tvoriť jeden nedeliteľný celok tak, aby akákoľvek aktivita viedla k vyrovnaniu na protiľahlých stranách. Symbolom pre tento stav je trojuholník a človek ho chápe ako trojjedinosť.

Tento kľúč sa premieta do všetkých úrovní existencie, v ktorých sa prejavuje. V citoch je to láska, princíp konštruktívne. Ľahostajnosť predstavuje ľahostajnosť, a nenávisť predstavuje princíp deštruktívne. To isté nájdeme na úrovni myslenia alebo vedomia. Tento kľúč bol v dejinách symbolizovaný rôzne, ale najznámejšie sa stala Dávidova hviezda. Prirodzene ak chápeme význam a zmysel jej častí.

K čomu to teda smeruje? Tieto princípy tvoria základnú stavbu prvej bytosti, ktorú nazývame Adam. Bude mať podobu pyramídy, čo je stavba zložená zo štyroch takýchto princípov. T.j. dokonalý duch. Človek potom v snahe pochopiť a preskúmať význam jednotlivých častí túto stavbu rozbil, aby spoznal samotný prejav každej časti ducha. Toto bol prvý zostup a tiež hriech, o ktorom sa hovorí.

V druhom kroku potom oddelil jednotlivé časti princípu samotného a tým rozbil samotný symbol, vďaka čomu zanikla prirodzená rovnováha a aktivita ducha nadobudla deštruktívneho charakteru, pretože nebola postavená na rovnováhe. Druhý hriech, ktorý nájdeme u Kaina.

Hoci si mnoho z nás myslí, že láska je bránou ku všetkej existenciu, nie je to ani náhodou pravda. Jednotlivé časti sami o sebe predstavujú surovú, neovládateľnú silu. Láska napríklad závislosť a pripútanosť. Nenávisť agresivitu, neznášanlivosť. Ľahostajnosť apatiu a nezáujem.

Naproti tomu nám kombinácia týchto síl dáva to, čo chápeme ako cnosti. Ľahostajnosť nám ako ľahostajné sila dáva možnosť byť nezávislí a tolerantná voči tomu, čo milujeme aj nemáme radi. Umožňuje nám dospieť k odpusteniu, ak je nám ukrivdené. Vďaka nenávisti sa môžeme zbavovať závislosti, zlých vlastností alebo sa vyhraniť proti zlu. Neustále tu platí, že Stvoriteľ chyby nerobí a čímkoľvek človeka obdaril, bolo mu dané na prospech.  

(pozn...ako sa hovorí všetko zlé je na niečo dobré....)

Jednotlivé vrcholy symbolov tvorí Uhoľné stavbu a Ježiš o nich hovorí, že ich nemožno zavrhnúť, pretože sa stavba zrúti. Práve naopak, máme ich neustále užívať v súvislosti s každou okolnosťou nášho života. Máme odpúšťať, máme byť súcitní, milosrdní, či odmietať zlo. Význam ich používania nie je len v tom, že tým pôsobíme dobro, ale že postupne vďaka skúsenostiam a vôli dospievame do okamihu, kedy sa symbol opäť stane celistvým a bude môcť byť opäť začlenený do dokonalej stavby ducha.

Toto je skutočný vzostup, teda naplnenie. Okrem iného sa tento princíp dokonale odráža napríklad v Tarote. Keď sa rozhliadneme okolo seba, zistíme jednu dôležitú pravdu, ktorá hovorí, že práve z tohto princípu vyviera všetka realita. Nesie v sebe jednoduchosť a dokonalosť obsiahnutú v symbole predstavujúcim rovnováhu všetkých síl. Symbolu trojjedinosti. Čím viac sa snažíme používať jednotlivé časti samostatne a presadiť svoje záujmy proti ostatným, teda aj realite, v ktorej žijeme, tým viac konfliktných stavov nás životom sprevádza.

Myslíme si, že ak konáme na základe pozitívnych predsavzatí, musíme byť nutne v súlade s Božím zámerom. Ani vo sne nás nenapadne, že naše konanie vychyľuje prirodzenú rovnováhu a kvôli tomu sme vystavení negatívnym reakciám. Realita nie je o rozume, ale o výsledku pôsobenia všetkých síl a aktivít. Rozum je môže len pochopiť a využiť, nie zmeniť.
Je zrejmé, že toto nie je o citoch ale o múdrosti. To, čo budujeme, je vnútorný súlad, vďaka ktorému je možné dospieť k súladu vonkajšiemu. Surovosť a neovládateľnosť kozmických síl nie je daná človeku pre jeho zábavu, ale ako nástroj vnútorného rastu.

Naše vedomie by potom malo vnímať tento obraz v súvislosti s každou aktivitou a sledovať, kde dochádza k porušeniu rovnováhy. Jediné miesto, ktoré dokážeme zmeniť, či už smerom vzostupu alebo pádu, sme my a celistvosť nášho ducha.
Po celú dobu bol tento obraz ukrývaný, aby nevznikla rovnosť v spoločnosti a silu poznania mohol využívať len najužší okruh zasvätených. Ľuďom bola podhodená rozprávka o diablovi a neznášanlivý krutom Bohu. Nič z toho prirodzene nie je pravdou. Vesmír nie je o treste a vine, ale o múdrosti a rovnováhe.

Erien Azarin, mystik a veštec 

Publikováno v časopisu Ve hvězdách & Lidový léčitel