Nebojte sa rozchodu...

Moje poznanie za posledné obdobie – ľudia žijú vo vzťahoch, ktoré sú “mŕtve”, nefunkčné, ale zotrvávajú v nich z viacerých dôvodov.

Je dobré si na začiatok uvedomiť, že rozchod je ako smrť – patrí rovnako k životu. Je to jednoducho pozemský kolobeh. Lúčime sa s rodičovským domom, s prácou, bydliskom. A čím to má väčší význam pre náš život, tým je to pre nás ťažšie opustiť. A partnerský vzťah je pre mnohých ľudí stredobodom života, preto je rozchod jednou z najbolestnejších skúseností. 

V tejto súvislosti ma napadá výrok “Lepší je bolestivý koniec, ako bolesť bez konca”.

Najčastejším dôvodom je – že si nedokážeme rozchod pripustiť – aj keď je rozchod istý, nechceme si to pripustiť. Partneri to už aj vzdali, ale nedokážu si  pripustiť, že ich vzťah už nespĺňa žiadnu funkciu. Dokonca ani ako rodičia už nevedia správne fungovať, lebo emócie medzi nimi sú negatívne a to sa odzrkadľuje na náladách, postojoch, rozhodnutiach – vo veľa prípadoch (čo je veľmi zle) je dieťa použité ako nástroj pomsty, zlej nálady rodiča.

Čo s tým? – pripustiť si niečo znamená akceptovať zmenu a dovoliť, nech sa stane, čo sa má. Život je zmena. Niektorí sa snažia zabrániť zmenám, ale aj tak sa im to nepodarí. Stojí ich to zbytočne veľa síl a spôsobuje im to bolesť. Ak sa bránime tejto zmene príliš dlho, bolesť to spôsobuje všetkým členom rodiny. Každému možno inak, ale spôsobuje. Odísť pre mnohých znamená to, že sklamali, zlyhali. Niekedy rozchod sťažujú obavy zo samoty, obavy o to, že vzťahy s deťmi sa zhoršia. Tu je dobré si uvedomiť, že dieťa určite nebude vyskakovať od radosti, ak sa rodičia rozídu. Ale ak sa rodičia vedia rozumne dohodnúť, dieťa tak nestratí pocit istoty, nebude to až taký problém, ako sa mnohým zdá. Pre dieťa je totiž oveľa traumatizujúcejšie, ak vidí a cíti medzi rodičmi nenávisť, napätie, hádky, nedorozumenia. A toto tiež veľa partnerov nechce pochopiť. 

Neuvedomujú si, že prostredie, v ktorom dieťa žije, je pre neho veľmi stresujúce. Dieťa totiž nevie, čo sa bude diať, rodičia s ním nehovoria na rovinu, otvorene a napriek tomu, že má oboch rodičov pri sebe, cíti sa neisto, nehovoriac o pocitoch, ktoré má z nefunkčného vzťahu. Treba si uvedomiť, že dieťa preberá vzory správania do svojho budúceho vzťahu. A toto nie je LÁSKA!  Je to v skutočnosti závislosť. 

Skutočná láska dovolí odísť, skutočná láska akceptuje zmenu. Neposudzujte sa za svoj strach, za svoje obavy. Využite šancu na nový krok, smerom k šťastnejšiemu, naplňujúcejšiemu životu. Dôverujte sebe, dôverujte životu. 

http://athena.panobcan.sk

PS:
“Pravá láska nemá šťastný koniec, pretože pravá láska nikdy nekončí. Nechať ísť je jeden zo spôsobov, ako povedať Milujem ťa.”