streda 10. septembra 2014

HNEV - načo nám je?

"Hnevom ničoho nedocielime. Jediné, čo nám hnev dá, je čas premárnený negatívnym myslením, zlými pocitmi, stratená energia a skazená radosť. Myslíte si, že tým niečo napravíte? Tým, že si budeme  MY SAMI kaziť svoj ​​život? Že budeme márniť svoj ​​drahocenný čas tým, že si budeme neustále pripomínať zlé spomienky? To nikomu nepomôže. Len sami seba budeme neustále zraňovať, vyživovať v sebe bolesť a kaziť svoju prítomnosť kvôli minulosti.

 
To naozaj chcete? Váš život predsa stojí za to, aby ste ho prežili radostne a šťastne! Áno, niekto vás zranil, podviedol, sklamal, ale to nie je dôvod na to, aby ste SEBA do smrti dusili hnevom.

Veľa ľudí má hnev spojený so spravodlivosťou a zadosťučinením. Majú pocit, že  hnev je trest pre toho, kto ublížil. Tak to ale nie je. Tým, že sa budeme hnevať, ničoho nedocielime. Hnevom nikoho nenapravíme, ani tým ničomu nezabránime. Hnev nemá žiadny vplyv na to, ako sa druhý človek rozhodne chovať alebo konať. Hnev, ktorý v sebe živíme, jelen NÁŠ pocit. Nie je to skutočná sila, ktorou by sme mohli druhému človeku zabrániť v ubližovaní, obmedziť ho alebo ovplyvniť. Hnev samotný nemá nad tým človekom žiadnu moc. Náš hnev je len NÁŠ pocit. Nie je jeho. Nesúvisí s ním. Nie je to prostriedok na ovládanie druhých a ani túto moc nemá!

Hnev je akási naša pocitová prvá pomoc. Keď na nás niekto zaútočí, vyvolá to v nás hnev, aby sme v sebe prebudili energiu potrebnú na ochránenie sa. To je pravda. Hnev nám tiež môže pomôcť sa konečne rozhýbať a odpútať sa od vecí, ktoré nás unavujú, vyčerpávajú alebo nám ubližujú. V takom prípade je pre nás hnev zápalnou iskrou, ktorá rozdúcha našu odvahu, vyzdvihne našu silu a dá nám jednorazový impulz k tomu, aby sme sa pohli z miesta a uskutočnili dôležitý veľký krok a aby sme sa konečne vymanili z neznesiteľných podmienok.

Z dlhodobého hľadiska je to však jed ako každý iný. Je to podobné, ako keď vám lekár pri
ošetrení umŕtvi zub, aby ste necítili toľko bolesti. Ošetrenie prebehne bezbolestne, lebo nervy sú znecitlivené jedom, a po čase, keď už nie je potrebné analgézie, sa vám citlivosť vráti a jed sa prirodzene rozptýli a vylúči. Keby ste však tento jed dostávali pravidelne, neustále a dlhodobo, mali by ste vážne následky a časom by vás zahubil.

Zatiaľ čo v sebe prechovávame a neustále obnovujeme a vyživujeme hnev, uteká nám nielen čas, energia a nálada, ale tiež si kazíme svoje vlastné vzťahy, kazíme si radosť, kazíme si vlastné zdravie a nakoniec sme to len a len MY, kto na hnev dopláca. 


Nebojte sa odpustiť. Nebojte sa prepustiť hnev zo svojho srdca. Robíte to pre seba. Robíte to pre svoje uzdravenie...

Spravodlivosť ponechajte nebesiam. Nemusíte druhého kontrolovať a dohliadať na neho. Kvôli tomu tu nie ste. Ste tu preto, aby ste žili šťastne a radostne svoj ​​vlastný život, aby ste naplnili každý jeho okamih láskou, a cez všetky nepríjemné zážitky si užívali všetko to krásne, čoho sa vám dostáva. Ste tu preto, aby ste svojím vlastným šťastím dávali príklad ostatným. 

Nenechajte sa teda brzdiť druhými ľuďmi, nenechajte svoje svetlo zatemňovat hnevom a uvoľnite sa. Vedzte, že všetko je tak, ako má byť. Niektoré veci nezmeníte, ale to už nie je vaša starosť. Na vás je len jediné - byť šťastní a mať svoje srdce čisté a plné lásky. "



 Prijala a preložila: JA



0 komentárov:

Zverejnenie komentára