pondelok 26. januára 2015

Pokora a jej význam v duševnom zdraví


Nedostatok pokory znamená pýchu a pýcha je to najhoršie, čo človeka môže stretnúť. Práve pýcha - t.j. Absencia pokory - stojí v prvopočiatku hŕbu somatických chorôb. Pretože nemať pokoru znamená porušovať prirodzené zákony života. Znamená to žiť v ilúzii a podporovať bujnenie vlastného egoizmu. Pokora je naopak bránou, často medznou, k uzdraveniu nielen charakteru, ale aj tela.

Očistný princíp pokory je krásne vyobrazený v známej rozprávke Mrázik. Ruský mládenec Ivánek tu za svoju namyslenosť dostáva trest (poškodenie - zohyzdenie fyzického tela) a musí napred prejsť zásadnou zmenou charakteru (získať pokoru a úctu k druhým), než dostane svoju pôvodnú podobu späť. Alebo, ako hovorí SN Lazarev  "choroba - to je forma poníženia ". Radikálnym liekom je podľa Lazareva odpútanie  sa od všetkého egoistického a naprosté priľnutie k Bohu.

Pokora je poznanie srdca
Podľa učenia Lyricusu je pokora pociťovaná ako "uvoľnenie do pravého poznania" - oslobodenie z tyranie ega. Keď som na jar minulého roka strávil 10 dní v tme (pozri článok: Terapia tmou - ako môže pomôcť telu aj duši), bolo mi umožnené zrútiť pokoru ako absolútne zásadnú nutnosť pre návrat k pravej harmónii (nech si už pod tým čitateľ predstaví čokoľvek - uzdravenie, zlepšenie životných podmienok, vzostup na vyššiu úroveň, atď.) Rovnako ako v rozprávke Mrazík, aj tu ako by sa pomyselná "závora" neotvorila skôr, než zaujmeme spomínaný vnútorný postoj. A ako sa to robí?

Vo svojich kurzoch (zameraných na rozvoj pozitívnych stránok, ako je vďačnosť, odpustenie, empatia, optimizmus, vnímavosť ad.), Používam postupy a techniky nezávislé na akomkoľvek náboženstve. Ak sa ale máme baviť o pokore a o tom, ako cnosť pokory vo svojom živote viac rozvinúť, je fér spomenúť, že tie najúčinnejšie "techniky" na "rozvoj" pokory sú odpradávna doménou práve náboženstvá a ďalšie spirituálne systémy, ako je napr. Joga.

Vnorenia sa do pokory
Pokora znamená byť najmenším z najmenších. Je to stav posvätnej úcty. Uvedomenie si vlastnej malosti v protiklade k nekonečnému, obrovskému vesmíru (často majú spontánne prežitky pokory kozmonauti pri lete otvoreným vesmírnym priestorom po opustení planéty Zem). Pokora ale neznamená byť ponížený, zakríknutý, nevýrazný. Pocity menejcennosti sú totiž minimálne tak deštruktívne ako namyslenosť. Naopak každý veľký človek má v sebe aspoň elementárne vedomie pokory. Brilantne je tento charakterový postoj vystihnutý pre zmenu v českej rozprávke Honza málem králem, vo vete: "Nad nikoho sa nevyvyšuj a pred nikým sa neponižuj".

Z psychologického hľadiska platí, že s mierou pokory je zviazaná aj miera sebareflexie, múdrosti, a schopnosti nezaujato posúdiť svoje schopnosti. Pokorný človek nemá potrebu porovnávať sa s ostatnými, alebo  dokonca súdiť. Vie, že si nikdy nemôže byť istý v tom, že je schopný za všetkých okolností rozlíšiť dobro od zla. Nikdy nebude sám seba stavať do úlohy Boha. Bude si vedomý svojich chýb a obmedzení. Ako mi kedysi povedal jeden múdry majster: "Keď si niekto myslí, že žiadne chyby nemá, tak sa nesnaží byť lepším človekom. A keď sa nesnaží byť lepším človekom, tak stagnuje. A stagnácia, to už je porušenie zákonov života. "

Služba druhým - pokora v praxi
Na záver sľúbené konkrétne postupy, ktoré sa odpradávna používajú v duchovných tradíciách k silnejšiemu vnímaniu pokory:
- zaujatie zvláštnych telesných pozícií (poklony v budhizme, pokľaknutie alebo pozície v ľahu na bruchu v kresťanstve, asány v joge ad.),
- verbálne pokánie (napr. v modernej verzii, havajskej technike Ho'oponopono, vyjadrené stále dookola opakovanými vetami: "Ospravedlňujem sa, prosím, odpusť mi"...),
- vnútorné zameranie pozornosti na Boha (ktoré nájdeme napr. v dielach kresťanských mystikov) a
služba druhým (tak ako Ivánek v rozprávke Mrázik alebo žiaci himalájskych majstrov, môžeme aj my v každodennom živote konať "dobré skutky". Tréning vôle a charakteru potom môže zahŕňať aj nepríjemnú, náročnú, fyzickú prácu.)

Nie je nič trápnejšie, ako keď sa niekto vystatuje a povýšene vyzdvihuje svoju osobu. Ak  chýba niekomu pokora, je veľmi pravdepodobné, že sa to časom premietne aj do jeho fyzického zdravia. Ako totiž povedala jedna múdra žena: "Pokora, to je úplný základ - kto ju nemá, tak je vo svojej podstate chudák."

Autor: Mgr. jiří Hamerský
Zdroj: Celostnimedicina.cz
Preklad JA.

0 komentárov:

Zverejnenie komentára