10 rád pre život od Charlesa Bukowského

Legendárny spisovateľ a zástanca neviazaného života, Charles Bukowski, má pre vás 10 rád, ako žiť naplno.
 
1. Neuspokojte sa len tak s niečím

     "Chcel som celý svet, alebo nič."

Ak neveríte, že si zaslúžite absolútne to najlepšie, nikdy to nedostanete.
 
2. Milujte sami seba

     "Nikdy som nestretol iného človeka, ktorým by som chcel byť."

Nie je to o tom mať narcistickú osobnosť, je to o tom byť spokojný sám so sebou.
 
3. Žite život naplno

     "Hrozná nie je smrť, ale život ľudí, ktorí do smrti nežijú."

Ak existuje niečo šialeného, čo by ste ako umierajúci mali urobiť, či už je to cestovanie cez pol sveta bez mapy alebo skákanie z lietadla s padákom - urobte to a nečakajte.
 
4. Nebojte sa bolesti, bez nej nemôžete zažiť šťastie

     "Musíš zomrieť niekoľkokrát, než začneš naozaj žiť."

Pocit smútku, úzkosť alebo bolesť je absolútne to najhoršie. Ale vďaka týmto zlým skúsenostiam budeš ceniť tie lepšie oveľa viac.
 
5. Buďte svojim vlastným ja a nebojte sa to všetkým ukázať

     "Je lepšie robiť nudné veci vo veľkom štýle, ako nebezpečné veci bez."

Buďte sami sebou a sakramentsky nikdy nemyslite na to, čo by si ostatní ľudia mohli myslieť. Pre pána Bukowskiho to fungovalo dobre.
 
6. Si silnejšia, než si myslíš

     "Niekedy si tak ráno vyleziete z postele s pocitom, že to nebudete robiť, potom sa ale v duchu zasmejete, koľkokrát už ste sa takto cítili."
 
Keď ide do tuhého, zvládnete skoro čokoľvek. Nikdy sa neriaďte pocitom, že niečo nemôžete urobiť, alebo že na to nie ste dosť dobrí.
 
7. Nebojte sa smrti

     "Nosím smrť v mojej ľavej vrecku. Niekedy ju vytiahnem a hovorím s ňou: "Ahoj, zlato, ako sa máš? Kedy prídeš za mnou? Budem pripravený. "
 
Buďte opatrní, zdravie a všetko robte s rozumom. Ale netreba sa báť smrti. Stáva sa to každému.
 
8. Dôverujte sami sebe

     "Problém so svetom je, že inteligentní ľudia sú plní pochybností."

Sebaistota je v podstate kľúčom ku všetkému, či už je to bodovanie na rande snov alebo vyniknutie na firemnom rebríčku.
 
9. Sú oveľa horšie veci než samota

     "Sú horšie veci, než byť sám, ale často trvá desiatky rokov, než si to človek uvedomí - najčastejšie, keď už je neskoro. A nie je nič horšie, ako keď je neskoro. "

Naučte sa si užiť a oceniť čas, kedy ste sami. Byť s priateľmi a láskami môže byť vynikajúci, ale dobré koníčky, zvedavosť a sklon k tomu byť sám môžu byť rovnako príjemné.
 
10. Život beží, neber ho vždy tak vážne

     "Niekedy je jednoducho potreba čúrať do umývadla." 

Život nie je o dokonalosti, je to o radosti. Takže nikdy, nikdy, nikdy sa nezabudni baviť!

Read More

Ako rozpoznať správny vzťah...

Vzťahové otázky dokážu nejednému zamotať poriadne hlavu. A tak si mnohí v priebehu života položili otázku: ako spoznám, že som v tom správnom vzťahu? A ako taký ideálny vzťah vôbec vyzerá? Existujú jasné známky, ktoré nám môžu pomôcť pochopiť, že sa všetko vyvíja správnym smerom. Funkčný vzťah je mnohokrát základom radostného života. S istotou však možno povedať, že vzťah odporujúce nasledujúcim bodom príliš radosti neprinesie.

Netreba sa otáčať  chrbtom...

Vzťahy si robíme často zložitejšie, než je nutné. Problémy začínajú vtedy, keď sa z dlhých rozhovorov stane výmena stručných textových správ, pocity ustupujú do pozadia, sex sa minimalizuje na obyčajnú hru. Dôvera a láska postupne mizne, vo vzťahu sa prejavuje neistota a žiarlivosť. Objavujú sa pocity ublíženia. Mnohí sa snažia utiecť čo najďalej a otáča sa riešenie chrbtom. Ak ste v takom vzťahu, snažte sa riešiť problémy hneď. V správnom vzťahu sa netreba otáčať chrbtom ale treba naplno  komunikovať so svojím náprotivkom. Odpustite a milujte naplno.

Férový vzťah...

Ak žena začne ležérny vzťah s mužom, bez toho aby sa zmienila, že chce vzťah vážny, pravdepodobne nikdy vážneho vzťahu nedosiahne. Od začiatku vzťahu je teda veľmi dôležité byť férový. Nemá zmysel zbytočne chodiť okolo kaše. Ak týmto prístupom niekoho vydesíte, je to jedine dobre, pretože takáto osoba by nikdy nebola vhodná pre vytvorenie kvalitného vzťahu.

Otvorená komunikácia...

Netreba sa báť  komunikácie. Je lepšie hovoriť otvorene ako žiť v lži. Treba vždy povedať, čo máte na srdci. Neočakávajte, že budú druhí ľudia čítať vaše myšlienky. Vyhnite sa aj polopravdám, pretože nie sú o nič lepšie ako lži. Funkčná, otvorená komunikácia je základom vzťahu.

Starostlivosť o vzťah...

O vzťah sa treba starať a tak povedzte ľuďom, ktorých máte radi, čo k nim cítite. Keď to poviete nahlas, jedná sa o rituálne potvrdenie vzájomného puta. Iba vysloviť nahlas "milujem ťa" alebo "ďakujem" však nestačí, prázdne slová nie sú úprimné. K tomu, aby ste druhým prejavili svoje city, stačí urobiť každý deň nejakú maličkosť. O správny vzťah sa treba neustále starať.

Očakávanie dokonalosti je zakázané...

Žiadny vzťah nie je dokonalý, ale ak ste ochotní na ňom pracovať, môžete prekonať všetky možné problémy. Navyše vaša spriaznená duša môže mať v skutočnosti ďaleko od dokonalosti, napriek tomu môže byť ideálnou voľbou pre vás. Prestaňte od druhých niečo očakávať, namiesto toho ich skúste oceniť pre to, akí sú.

Pocit zraniteľnosti ako posvätnosť...

Hoci to môže znieť prekvapivo, najsilnejšia láska je tá, ktorá nás robí zraniteľné. Vyžaduje odvahu priznať si otvorene svoje city a je dôležité ísť s druhým po boku v dobrom i zlom. Jedine tak sa dá zabrániť tomu, aby sme okolo nás vybudovali emočné múry. Jedine tak možno vybudovať silné spojenie s inou ľudskou bytosťou.

Sloboda aj tímová práca...

Do lásky nikoho nemožno nútiť. Nemali by sme prosiť niekoho, aby s nami zostal, keď chce odísť. A rovnako tak by sme sa nemali cítiť vo vzťahu ako v pasci. Akonáhle sa jeden z páru cíti v pasci, vzťah neexistuje. Vzťahy sú totiž o slobode. Vzťahy sú založené na pevných základoch tímovej práce. Sú nástrojom osobného rastu a dosiahneme oveľa viac, keď budeme s druhými spolupracovať ako pracovať samostatne, či dokonca proti nim. Sila vzťahu závisí na sile jeho dvoch členov. Pamätajte, že po väčšinu vzťahu nie sú sily vo vzťahu rozdelené presne 50:50. Rozloženie síl sa môže v čase vyvíjať a odlišovať, raz môžete dať 20% a náprotivok 80%, inokedy naopak. Vo funkčnom vzťahu nie je problém dať viac, keď ten druhý aktuálne nemôže.

Spoločný rast...

Nejde o to nájsť niekoho, v kom sa stratíme, ale nájsť niekoho, s kým nájdeme sami seba. Správny partner vám pomôže nájsť to najlepšie, čo vo vás je. Týmto spôsobom zo seba navzájom získate to najlepšie a to spoločne tráveným časom a starostlivosťou o seba. Keď sa čestne zamyslíte nad tým, čo vy a váš partner prinášate navzájom do svojich životov, nejde ani tak o vzájomnú materiálnu pomoc, darčeky či rady. Ide o spoločný zážitok radosť a bolesť, skrze dobré či horšie časy. Vo funkčnom vzťahu sú obaja pre seba navzájom, rastú a učia sa ako jeden celok.

Na ostatných nezáleží...

Vzťah zvonku nemusí dávať zmysel. Nenechajte ostatných zvonku, aby ovplyvnili váš vzťah. V správnom vzťahu ľudia žijú naplno svojím vlastným spôsobom.  Vzťahy sú založené na pevných základoch tímovej práce.

Zdroj: Earthweareone.com

Preklad: JA.

Skutočná láska

“Dobrý vzťah je, keď dvaja ľudia akceptujú minulosť toho druhého, podporujú prítomnosť toho druhého a milujú toho druhého natoľko, aby sa navzájom posmeľovali pre budúcnosť. Nežeň sa za láskou. Hľadaj si partnera, ktorý ťa podnecuje k rastu, ktorý na tebe nebude lipnúť, ktorý ťa nechá ísť do sveta s vierou, že sa vrátiš späť.
O tomto je skutočná láska a vždy sa na ňu oplatí počkať.”
~ Marc and Angel Hack Life

Read More

Nebojte sa rozchodu...

Moje poznanie za posledné obdobie – ľudia žijú vo vzťahoch, ktoré sú “mŕtve”, nefunkčné, ale zotrvávajú v nich z viacerých dôvodov.

Je dobré si na začiatok uvedomiť, že rozchod je ako smrť – patrí rovnako k životu. Je to jednoducho pozemský kolobeh. Lúčime sa s rodičovským domom, s prácou, bydliskom. A čím to má väčší význam pre náš život, tým je to pre nás ťažšie opustiť. A partnerský vzťah je pre mnohých ľudí stredobodom života, preto je rozchod jednou z najbolestnejších skúseností. 

V tejto súvislosti ma napadá výrok “Lepší je bolestivý koniec, ako bolesť bez konca”.

Najčastejším dôvodom je – že si nedokážeme rozchod pripustiť – aj keď je rozchod istý, nechceme si to pripustiť. Partneri to už aj vzdali, ale nedokážu si  pripustiť, že ich vzťah už nespĺňa žiadnu funkciu. Dokonca ani ako rodičia už nevedia správne fungovať, lebo emócie medzi nimi sú negatívne a to sa odzrkadľuje na náladách, postojoch, rozhodnutiach – vo veľa prípadoch (čo je veľmi zle) je dieťa použité ako nástroj pomsty, zlej nálady rodiča.

Čo s tým? – pripustiť si niečo znamená akceptovať zmenu a dovoliť, nech sa stane, čo sa má. Život je zmena. Niektorí sa snažia zabrániť zmenám, ale aj tak sa im to nepodarí. Stojí ich to zbytočne veľa síl a spôsobuje im to bolesť. Ak sa bránime tejto zmene príliš dlho, bolesť to spôsobuje všetkým členom rodiny. Každému možno inak, ale spôsobuje. Odísť pre mnohých znamená to, že sklamali, zlyhali. Niekedy rozchod sťažujú obavy zo samoty, obavy o to, že vzťahy s deťmi sa zhoršia. Tu je dobré si uvedomiť, že dieťa určite nebude vyskakovať od radosti, ak sa rodičia rozídu. Ale ak sa rodičia vedia rozumne dohodnúť, dieťa tak nestratí pocit istoty, nebude to až taký problém, ako sa mnohým zdá. Pre dieťa je totiž oveľa traumatizujúcejšie, ak vidí a cíti medzi rodičmi nenávisť, napätie, hádky, nedorozumenia. A toto tiež veľa partnerov nechce pochopiť. 

Neuvedomujú si, že prostredie, v ktorom dieťa žije, je pre neho veľmi stresujúce. Dieťa totiž nevie, čo sa bude diať, rodičia s ním nehovoria na rovinu, otvorene a napriek tomu, že má oboch rodičov pri sebe, cíti sa neisto, nehovoriac o pocitoch, ktoré má z nefunkčného vzťahu. Treba si uvedomiť, že dieťa preberá vzory správania do svojho budúceho vzťahu. A toto nie je LÁSKA!  Je to v skutočnosti závislosť. 

Skutočná láska dovolí odísť, skutočná láska akceptuje zmenu. Neposudzujte sa za svoj strach, za svoje obavy. Využite šancu na nový krok, smerom k šťastnejšiemu, naplňujúcejšiemu životu. Dôverujte sebe, dôverujte životu. 

http://athena.panobcan.sk

PS:
“Pravá láska nemá šťastný koniec, pretože pravá láska nikdy nekončí. Nechať ísť je jeden zo spôsobov, ako povedať Milujem ťa.”

Read More

Čo v podstate človeku škodí....

 Človek a dedičnosť...

cesta za svetlom

Čím túto téma začať? Poďme sa pozrieť na ezoteriku z trochu odlišných uhlov, s onou všetečnou otázkou, odkiaľ kam ona - pre mnohých nepochopiteľná veda -  siaha. Povedzme, že nosnou témou všetkých duchovných vied je cesta k vonkajšej i vnútornou mravnej čistote. Z toho potom môžeme následne odvodiť aj túžbu sa o svoje poznanie, skúsenosť, rovnako ako aj osobné talenty podeliť a napomáhať tak povzneseniu celej spoločnosti, alebo "len" pomôcť blížnemu v ťažkej životnej situácii.

Práve tento význam duchovna budeme v týchto úvahách nasledovať. V Biblii čítame výrok, že hriechy sa prenášajú z otca na syna až do siedmeho pokolenia. Ak prijmeme tento fakt, určite nás napadne otázka, prečo sa tak vlastne deje? Čo je podstatou hriechu? Iste je to chybný vzorec správania, ktorého sa z akéhosi skrytého dôvodu dopúšťame, bez priamo tušíme, odkiaľ sa podnet k nášmu rokovania berie. Vieme, že tento podnet vyviera z nášho podvedomia, kde zostáva ukrytý nášmu kritickému hodnoteniu a je zložité ho odhaliť.

V mnohom sa tento problém snaží zodpovedať regresnej terapii, ktorá vstupuje do podvedomých procesov, ktoré ovplyvňujú naše správanie, emócie a vlastne celkový duchovný stav. Ak sa nám podarí odhaliť skrytý vplyv nášho podvedomia, dokážeme spravidla aj napraviť chybný vzorec vo svojom správaní. Odkiaľ sa však tieto nevedomé vplyvy berú?  

Ako už bolo vyššie uvedené, po niekoľko tisíc rokov si ľudstvo vystačilo s dedičným hriechom a karmickým zaťažením ako hlavnou príčinou prenosu nesprávnych vzorcov správania. Pred 175 rokmi bola prvýkrát ako nositeľ života odhalená bunka a v roku 1869 molekula DNA. Na viac ako storočie sa zaklínadlom všetkého zlého stala dedičná vlastnosť.

Ľudia sú zlí alebo dobrí, pretože sú geneticky zaťažení. Majú dedičné vlastnosti, dedičné choroby atď. Spoločnosť začala tento fakt akceptovať ako nesporný a dokonca sa hodil všeobecne rozšírenému dogme, že ľudský osud je predurčený a nemožno s ním nič robiť. Nikto sa nemusel zaoberať otázkou prečo a dokonca aj lekárska veda sa obrnil týmto zaklínadlom aj napriek tomu, že porúch ľudského genómu je známe len niekoľko a len pár z nich je aj prenosných.

Ako sa však pri ďalších výskumoch preukázalo, je naša predstava o genetike absolútne nesprávna. To preto, že ľudský genóm sa neprenáša ako určitej vybranej sekvencie hodiaci sa k danému jedincovi, ale ako kompletný súbor informácií o ľudskej bytosti. Každý teda obsahuje všetky informácie potrebné k stavbe ľudského organizmu. Všetky vlastnosti sú v ňom uložené v neutrálnej polohe ako využiteľný potenciál pre úspešný život. K tomu, aby došlo k aktivácii určitých vlastností, využíva každý jedinec informácie získané počas prvých okamihov života v tele matky a krátku dobu po narodení. 

To znamená, že to, ako a čím dieťa v prvých mesiacoch prechádza, ho informuje o svete, do ktorého vstupuje a na tomto základe sa aktivujú konkrétne súbory vlastností, potrebných pre úspešný život. Prirodzene s tým, že valnú časť skúseností si prevezme priamo od rodičov a bez veľkých okolkov uloží rovno do podvedomia ako základ svojho budúceho života.

Tieto informácie však pre spoločnosť už tak lákavé nie sú a preto je len ticho a s veľkým prehliadaním ich obchádza. Ten dôvod je prostý, pretože by musela tento fakt akceptovať a prijať zodpovednosť za stav, v akom sa nachádza ako umelo vytvorený. Teda, že ak je matka v tehotenstve vystavená strachu, neustále sleduje násilie v správach, pojedá chemikálie z obchodných reťazcov, dá svojmu potomkovi jasnú správu, že neprichádza do prostredia, v ktorom bude s ostatnými spolupracovať a tvoriť, ale kde bude so všetkými a všetkým musieť o svoj ​​život bojovať.

V jeho genetickom potenciáli sa aktivujú práve tie vlastnosti, ktoré na túto požiadavku budú odpovedať. Veľmi nízka empatia, agresivita, snaha dominovať, či utláčať. Takmer dokonalý obraz súčasnosti. Avšak s tým, že všetky tieto okolnosti budú ukryté vo vnútri jeho podvedomia. Svoje konanie a pocity bude vnímať ako samozrejmé a oprávnené, pretože to je predsa ľudské, už sa taký narodil. Lenže tak to vôbec nie je. Ak máme kriticky obmedzenú citovú oblasť, nie sme schopní si vytvoriť zmysluplný a dlhodobý vzťah. Máme len minimálne sociálne väzby, ignorujeme utrpenie, devastáciu a tak nie je divu, že sa skôr či neskôr dostaneme do stavu, keď začneme hľadať odpovede, ak nie priamo pomoc u terapeuta na to, kto vlastne sme.

Odkiaľ sa náš neúspech berie a ako je možné byť niečím, čo človeku vo svojej podstate škodí? Áno, toto poznanie sa na školách nevyučuje, a zrejme ešte dlho bude veľkým tabu našej ekonomicky vyspelej spoločnosti. Odpovede sa potom hľadajú ťažko, ale ako sa ukazuje, tak ezoterické vedy s tými oficiálnymi k sebe pozvoľna nachádzajú cestu, na ktorej si podávajú ruky a vďaka tomu sa môžeme na celú túto záležitosť pozrieť z oveľa širšieho pohľadu. Vždy sa tu nájdu čierne ovce a hnidopichovia, pre ktoré dogmatické uctievanie nie je nič proti túžbe vniesť svetlo do temných komnát našej existencie...

 Je zaujímavé si tieto informácie odovzdávať, pretože len máloktorá matka dnes napríklad vie, že ak bude v čase tehotenstva držať tak módne diétu pre udržanie štíhlej línie, narodí sa jej potomok s informáciou o nedostatku potravín v tomto svete, teda so sklonmi k obezite v snahe si tvoriť zo všetkých látok dostatočné zásoby. Jednoducho bude priberať po zjedení minimálneho množstva jedla as týmto problémom bude bojovať celý život.

Pokiaľ bude deň čo deň sledovať správy, jej dieťa bude vedieť, že svet je plný násilia, nenávisti a práve tieto vlastnosti bude uprednostňovať vo svojom vzťahu k realite. Tieto skutočnosti sú dnes už preukázané, ale veľmi usilovne potlačované. Naše deti sú skutočným obrazom nás samých a nie akousi hračkou genetického kríženia. Lenže, budeme chcieť túto zodpovednosť za seba samého prijať?

Objav bunky, ako základného stavebného prvku života, sa odohral pred 175 rokmi, čo je vlastne sedem generácií ovplyvnených týmto poznaním až po súčasnosť. Je to tiež oných sedem generácií, ktoré podľa Biblie nesú dedičný hriech svojich predkov. Zaujímavé počítanie, pretože napríklad až po roku 2125 sa podľa neho narodí prvá generácia zbavená od zločinov druhej svetovej vojny ...

Stojí za to sa nad tým zamyslieť a položiť si otázku, či to tak musí byť. Či musíme vo všetkých oblastiach života, či už spoločenské alebo ekonomické sféry, zažívať rôzne formy fašizmu, aby sme došli k pochopenia pravdy. Ak musíme žiť v spoločnosti, kde je nám upierané právo na informácie a slobodnú voľbu. Mám za to, že nie, ak pravdu pochopíme už dnes.
 
Zdroj: www.astrolife.cz
Preklad: JA

Read More

HNEV - načo nám je?

"Hnevom ničoho nedocielime. Jediné, čo nám hnev dá, je čas premárnený negatívnym myslením, zlými pocitmi, stratená energia a skazená radosť. Myslíte si, že tým niečo napravíte? Tým, že si budeme  MY SAMI kaziť svoj ​​život? Že budeme márniť svoj ​​drahocenný čas tým, že si budeme neustále pripomínať zlé spomienky? To nikomu nepomôže. Len sami seba budeme neustále zraňovať, vyživovať v sebe bolesť a kaziť svoju prítomnosť kvôli minulosti.

 
To naozaj chcete? Váš život predsa stojí za to, aby ste ho prežili radostne a šťastne! Áno, niekto vás zranil, podviedol, sklamal, ale to nie je dôvod na to, aby ste SEBA do smrti dusili hnevom.

Veľa ľudí má hnev spojený so spravodlivosťou a zadosťučinením. Majú pocit, že  hnev je trest pre toho, kto ublížil. Tak to ale nie je. Tým, že sa budeme hnevať, ničoho nedocielime. Hnevom nikoho nenapravíme, ani tým ničomu nezabránime. Hnev nemá žiadny vplyv na to, ako sa druhý človek rozhodne chovať alebo konať. Hnev, ktorý v sebe živíme, jelen NÁŠ pocit. Nie je to skutočná sila, ktorou by sme mohli druhému človeku zabrániť v ubližovaní, obmedziť ho alebo ovplyvniť. Hnev samotný nemá nad tým človekom žiadnu moc. Náš hnev je len NÁŠ pocit. Nie je jeho. Nesúvisí s ním. Nie je to prostriedok na ovládanie druhých a ani túto moc nemá!

Hnev je akási naša pocitová prvá pomoc. Keď na nás niekto zaútočí, vyvolá to v nás hnev, aby sme v sebe prebudili energiu potrebnú na ochránenie sa. To je pravda. Hnev nám tiež môže pomôcť sa konečne rozhýbať a odpútať sa od vecí, ktoré nás unavujú, vyčerpávajú alebo nám ubližujú. V takom prípade je pre nás hnev zápalnou iskrou, ktorá rozdúcha našu odvahu, vyzdvihne našu silu a dá nám jednorazový impulz k tomu, aby sme sa pohli z miesta a uskutočnili dôležitý veľký krok a aby sme sa konečne vymanili z neznesiteľných podmienok.

Z dlhodobého hľadiska je to však jed ako každý iný. Je to podobné, ako keď vám lekár pri
ošetrení umŕtvi zub, aby ste necítili toľko bolesti. Ošetrenie prebehne bezbolestne, lebo nervy sú znecitlivené jedom, a po čase, keď už nie je potrebné analgézie, sa vám citlivosť vráti a jed sa prirodzene rozptýli a vylúči. Keby ste však tento jed dostávali pravidelne, neustále a dlhodobo, mali by ste vážne následky a časom by vás zahubil.

Zatiaľ čo v sebe prechovávame a neustále obnovujeme a vyživujeme hnev, uteká nám nielen čas, energia a nálada, ale tiež si kazíme svoje vlastné vzťahy, kazíme si radosť, kazíme si vlastné zdravie a nakoniec sme to len a len MY, kto na hnev dopláca. 


Nebojte sa odpustiť. Nebojte sa prepustiť hnev zo svojho srdca. Robíte to pre seba. Robíte to pre svoje uzdravenie...

Spravodlivosť ponechajte nebesiam. Nemusíte druhého kontrolovať a dohliadať na neho. Kvôli tomu tu nie ste. Ste tu preto, aby ste žili šťastne a radostne svoj ​​vlastný život, aby ste naplnili každý jeho okamih láskou, a cez všetky nepríjemné zážitky si užívali všetko to krásne, čoho sa vám dostáva. Ste tu preto, aby ste svojím vlastným šťastím dávali príklad ostatným. 

Nenechajte sa teda brzdiť druhými ľuďmi, nenechajte svoje svetlo zatemňovat hnevom a uvoľnite sa. Vedzte, že všetko je tak, ako má byť. Niektoré veci nezmeníte, ale to už nie je vaša starosť. Na vás je len jediné - byť šťastní a mať svoje srdce čisté a plné lásky. "

 Prijala a preložila: JA

Read More